Kým vo vyspelých krajinách EU rastie podpora Obnoviteľných zdrojov energie (OZE), na Slovensku k nim narastá odpor. Oprávneným dôvodom výhrad bolo zneužitie informácií o pripravovanom poklese výkupných cien elektriny, ktoré sa odrazilo v niekoľkých podvodoch vybraných podnikateľov pri spúšťaní fotovoltických elektrární. Dôsledkom negatívnej kampane však utrpela povesť OZE všeobecne. Pritom systematická podpora OZE už prináša ovocie v poklese cien elektrickej energie na európskych energetických burzách a očakávaný vývoj je naďalej optimistický a ceny by v najbližších rokoch rásť nemali. Informoval o tom Milan Novák, riaditeľ najväčšieho domáceho výrobcu slnečných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom.
,,Zvýšenie ceny elektriny v dôsledku OZE v SR sa vyčísľuje na 16 €/MWh. Ale za dva roky klesla cena silovej elektriny na energetických burzách (Pražskej i Lipskej) o cca 20 €/MWh. Vplyv na tento pokles majú predovšetkým OZE (vietor a fotovoltické elektrárne), pretože, odhliadnuc od investičných nákladov, vyrábajú v reálnom čase elektrinu s minimálnymi nákladmi a tak neumožňujú na liberalizovanom trhu drahším výrobcom ponúkať energie za vyššie ceny. Vďaka OZE v roku 2012 zaznamenali na Parížskej energetickej burze počas 8 dní, v celkovej dĺžke 25 hodín stav, keď sa dodávalo veľké množstvo ecoprúdu a vznikol previs ponuky, pretože uhoľné a jadrové elektrárne nemôžu tak rýchlo reagovať. Pokiaľ niekto v tom čase odoberal prúd, tak odpoludnia 22. januára dostal za jednu odobranú MWh ešte aj príplatok 100,08 € k tomu! Samozrejme sa to netýkalo malých a stredných odberateľov, ale iba 197 na burze registrovaných obchodníkov s elektrickou energiou a energetických koncernov“, povedal M. Novák.
Upozornil aj na to, že podľa nemeckých zdrojov, popri OZE je brzdou ďalšieho zvyšovania cien energie hlavne zvyšovanie energetickej efektívnosti. Napriek už uskutočnenému a ďalšiemu plánovanému postupnému zatváraniu jadrových elektrární v Nemecku, podľa DIW (Deutschen Institut für Wirtschaftsforschung) bude v roku 2030 veľkoobchodná cena el. energie 6,5 centu za kWh. Pri pracujúcich jadrových elektrárňach, ale bez zvyšovania energetickej efektívnosti, by bola 7,0 centov/kWh.
Podľa nemeckej spoločnosti pre slnečnú energiu (DGS), v organizáciách s vysokou dennou spotrebou elektrickej energie bude fotovoltika v priebehu 2 – 3 rokov lacnejšia ako nákup z verejnej siete. V rodinných domoch s malými fotovoltickými systémami a akumulátormi sa to dá očakávať do 5 až 8 rokov. Niektoré scenáre vývoja využitia slnečnej energie hovoria o možnosti dosiahnuť v roku 2050 v Nemecku 200 GW inštalovaného výkonu z fotovoltiky (v súčasnosti je to okolo 32 GW) a 130 GW pri solárnom teple (súčasnosť cca 11,5 GW).
,,Naopak Slovensko sa zaoberá myšlienkou výstavby novej atómovej elektrárne. Je otázne, či sa podarí nájsť investora. Ak áno, dá sa predpokladať, že v dobe ukončenia jej výstavby bude rýchlo rásť počet firiem aj domácností, ktoré si budú vyrábať energie vo vlastnej réžii na báze OZE. Už dnes je to technicky možné, o 10 – 15 rokov to určite bude aj ekonomicky zaujímavé. Komu sa potom bude predávať drahá el. energia vyrobená v atómovej elektrárni?“, spýtal sa M. Novák
Dodal, že masovokomunikačné prostriedky sú plné informácií, ako hospodárska kríza núti európske štáty vrátane Slovenska obmedzovať drahé OZE a vsádzať na osvedčené uhlie a jadro. Úplne bez povšimnutia však zostala správa, že Dánsko od 1.1.2013 zakázalo inštaláciu olejových a plynových kotlov v novostavbách. Od roku 2016 platí zákaz inštalácie nových olejových kotlov aj v starých budovách, kde je k dispozícii centrálne zásobovanie teplom alebo plyn. Zároveň sa uvoľnilo 42 miliónov DKK na financovanie prestavieb olejových a plynových kotolní na obnoviteľné energie.